Máte radi rozprávky?

Aj ja ich mám rada. V rozprávkach nájdeme veľmi veľa múdrostí.

Nedávno som čítala tú od bratov Grimmovcov. Bol to príbeh o starom otcovi a vnukovi.

Starý otec pri jedení ledva udržal lyžicu, a preto ho jeho syn so ženou posadili do kúta a dávali mu jesť z dreveného válovčeka, aby nerozlieval a aby im nerozbil hlinenú misku.

Jedného dňa syn začal skladať niečo z drevených doštičiek. Otec sa ho spýtal: „Čo to robíš, synček?“

„Robím válovček pre teba, otecko, aby si mal z čoho jesť, keď budeš starý.“

 Vtedy sa otec spamätal a svoje správanie napravil.

Akú múdrosť nájdeme v tomto príbehu? Možno aj niektorí z vás si práve teraz spomenuli na svojich starkých.

Kedysi ktosi povedal, že staroba je ako jeseň života. Možno práve preto si v tomto jesennom období každoročne pripomíname Mesiac úcty k starším.

Vrásky, strieborný vlas, mozoľnaté dlane a bohaté životné skúsenosti, pestrá paleta veselých i smutnejších udalostí v živote človeka. To je čas zaslúženého odpočinku po statočne vykonanej práci. To je staroba. Staroba nie je choroba. Nie je to koniec životnej aktivity. Je to jedna z etáp ľudského života, ktorá čaká na každého z nás.

Neprechádzajme okolo našich starkých bez pozdravu, bez povšimnutia. Obklopme ich pozornosťou, láskou a úctou.

Skúste aj vy nájsť spôsob, ako našim starkým prejaviť úctu a lásku, nie iba jeden deň či mesiac v roku, ale stále. Aby nemali pocit, že sú zbytoční.

A zapamätaj si:

Kto sa naučí vážiť si šediny, nemusí sa báť, že zostane v starobe nepovšimnutý.