... nepokojní šarvanci čakajúci na posledné zvonenie  ako na spasenie...v jednej ruke školská taška a v druhej nedojedený chlieb so slivkovým lekvárom... so zrakom upreným raz na učiteľku, raz na dvere... svrbeli ich nohy...  lákali tenisky pohodené v šatni... tenisky, v ktorých bežali s vetrom opreteky... malí uličníci stratení vo veľkom svete zelených lúk... takmer nič nebolo nemožné... fantázia bola ich kamarátka... len tak, mávnutím čarovného prútika,  z nich zrazu boli indiáni, kovboji, princezné, princovia, trpaslíci... dokázali bojovať s neviditeľným nepriateľom, dokonca zomrieť (kým napočítaš do 20, potom si opäť živý)... a vždy zvíťazili... zvíťazili nad zlom, nespravodlivosťou a klamstvom... občas  sa síce pohádali a sem-tam odchádzali domov s plačom, no na druhý deň  postavili nové zámky a svorne bojovali  proti veľkému a nebezpečnému vlkovi (malý oriešok zo susedstva), ktorý chcel zožrať Červenú Čiapočku...

...spomienky na detstvo sú takmer vždy úžasné a ich neodmysliteľnou súčasťou je i škola... škola so svojimi učiteľmi, vychovávateľmi, ale i kuchárkami, školníkmi a upratovačkami... to isté platí i o tej našej školičke učupenej v malebnom kúte Liptova... Je to pani, o ktorej vzhľadom na jej 60-ku môžeme povedať, že má tesne pred dôchodkom, no napriek tomu, vek jej záhadne pridáva na kráse a mladosti... od svojho vzniku v roku 1956 prešla pod taktovkou riaditeľov v spolupráci s učiteľmi poriadny kus cesty...  počas svojho putovania zobrala pod svoje ochranné krídla takmer 1500 detí... spolu sme dokázali mnoho... objavovali sme svet písmen, číslic.. prešli sme takmer všetky kontinenty... vytvorili nespočetné množstvo  umeleckých diel... a nakoniec dostali sme sa až k dnešnému slávnostnému dňu... tak nech sa našej školičke darí i naďalej...

Monika Babicová

60_Vyrocie_skoly.ppt