Na svete je množstvo povolaní. Každé má v sebe určitú mieru podstatnosti. Je to veľmi individuálne. Každý vidí „zlato“ v niečom inom.

Neviem písať iba o jednom. Myslím, že veľmi dôležité je lekárstvo. Každý odbor nám pomáha. No lekári nám pomáhajú oveľa viac, držia nás pri živote. Sám mám v rodine dvoch. Dokonca sa ešte aj rovnako volajú, otec a jeho syn. Jeden je Vilo a druhý Vilko (mladší). Každý pracuje v inom odbore lekárstva, každý pomáha iným spôsobom. Ja sám mám s tým skúsenosti. Keď som bol mladší, prešiel som viacerými chorobami. Od bežných bolestí hrdla, cez mononukleózu a salmonelu, až po zápal slepého čreva. A práve slepé črevo ma spojilo s mojím strýkom, lekárom. Vtedy mi pomohol. Vraj som bol už na zlej ceste. Neviem a ani sa o to nechcem starať. Minulosť je dôležitá, no budúcnosť oveľa viac, a tak nemá zmysel sa stále pozerať späť. Myslím, že lekárstvo je veľmi ťažká práca a nie veľmi vďačná. Málokto to vie patrične oceniť. Myslím, že ani to finančné ohodnotenie nie je dostatočné. „Ťažká doba ... jasne.“ Lekárstvo nie je pre mňa. Svoju budúcnosť vidím v hudbe, v umení. Veľa ľudí hovorí, že tým sa nikdy neuživím. Také reči netreba brať do úvahy. Je vtipné, že práve hudobníci hovoria, že to nie je problém. Uvidíme, čo život dá a ako sa vyvinie.

Najpodstatnejšie je ísť si za svojimi snami a vtedy sa naplnia. A my budeme šťastní. Každé dielo, ktorého sa dotkneme, sa zmení na niečo úžasné a „svetové.“ Stačí neprestať snívať ...

                                                                                                                  Richard Kubas