Nástup do školy a školská zrelosť

(spôsobilosť, pripravenosť)

 

 

Nástup do školy je dôležitým sociálnym medzníkom, kde dieťa získava novú roľu, stáva sa školákom, žiakom.Škola otvára dieťaťu veľmi rýchlo obzory, o ktorých predtým nemalo ani tušenia, urýchľuje rozumový rozvoj, namiesto hry prichádza školská práca a plnenie povinností.Škola znamená zvýšený nárok na poslušnosť, disciplínu, na schopnosť odložiť uspokojenie okamžitých potrieb.

Školská zrelosť je súborný názov pre pripravenosť rôznych duševných funkcií a zručností, umožňujúcich dieťaťu s úspechom si osvojovať školské vedomosti a zručnosti v 1. triede – predovšetkým čítanie ( nutné zrelé zrakové rozlišovanie), písanie (sluchová analýza, grafomotorika) a počty. Dieťa má právo byť v škole úspešné. Pripravenosť pre školskú prácu sa týka somatopsychického stavu ako výsledku prechádzajúcich etáp vývoja dieťaťa. Je vymedzená primeranou výkonnosťou, prispôsobivosťou a subjektívnym pocitom radosti dieťaťa z toho, že ide do školy.

Kritériá a znaky školskej zrelosti

1. Vek. K 31.8. má mať dieťa 6 rokov. Priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5 rokov. Chlapci dozrievajú neskoršie, hlavne motorika ruky a sústredenie. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom CPPPaP alebo CŠPP.

2.Telesná spôsobilosť, vyspelosť, zrelosť nervových dráh. Posudzuje sa výška a hmotnosť dieťaťa (filipínska miera), ktorá predstavuje kvalitatívnu premenu telesnej stavby dieťaťa, predĺženie končatín, relatívne zmenšenie hlavy, zúženie a sploštenie trupu, zníženie tukovej vrstvy, nástup druhej dentície. Pohyby dieťaťa sú presnejšie úspornejšie, jemnejšie.

Dozrievanie mozgu sa prejavuje:

• V raste mozgu, v dôsledku pokračujúceho procesu myelinizácie, ktorý zabezpečuje pre nervy ochranné púzdro, ktoré urýchľuje proces neurálnych impulzov.

Myelinizácia značne prispieva k vývinovým schopnostiam dieťaťa: oblasti mozgu zodpovedné za koordináciu oka – ruky, schopnosť udržať sústredenú pozornosť (myelinizácia prebieha až do konca detstva).

Školské spôsobilosti ako čítanie, ktoré si vyžaduje pozornosť a kontrolovanú koordináciu medzi očným svalstvom a niektorými oblasťami mozgu, a písanie, ktoré zahŕňa mentálnu koordináciu zvukov, písmen, slov a drobných pohybov prstov, sú závislé na určitej úrovni dozrievania mozgu.

• V zmenách štruktúry mozgu:

– vo vertikálnej organizácii (vzťahy medzi kortexom a ďalšími časťami mozgu),

– v horizontálnej organizácii (funkcia dvoch mozgových hemisfér a komunikačnými sieťami medzi nimi).

U pravákov sa v ľavej mozgovej hemisfére nachádzajú mnohé centrá, ktoré majú dočinenia s aspektmi logickej analýzy a vývinu myslenia, zahrňujúc reč, pričom pravá hemisféra obsahuje mnohé centrá pre rozličné vizuálne a umelecké zručnosti, vrátane rozoznávania tvárí, priestorovú percepciu, reakciu na hudbu a pod. Vývin mnohých kognitívnych procesov je závislý na funkčnej spolupráci oboch mozgových hemisfér.

• V raste a vývine neurónov a ich vzájomnom prepojení, čo ovplyvňuje rozvoj vizuálnej integrácie.

Dozrievanie mozgu je pravdepodobne základom zlepšenia vizuálnej schopnosti v predškolskom období. Deti, ktoré sú mladšie ako 6 rokov nemajú dostatočne vyvinuté očné svaly, aby im to dovoľovalo pohybovať očami pomaly a zámerne po radkoch malých písmeniek. Až do veku 5 – 6 rokov má mnoho detí vizuálne obmedzenia, často sú ďalekozraké. Vo veku 6 rokov je väčšina detí schopná rozlišovať smer hore a dolu, neskôr smer vpravo a vľavo. Schopnosť pravo-ľavej lokalizácie závisí od zrelosti pravej mozgovej hemisféry. Deti, ktoré nie sú dostatočne zrelé , nie sú schopné rozlišovať medzi tvarovo podobnými písmenami, napr. p-b-d.

3. Mentálna spôsobilosť. Myslenie sa stáva analytickejším, zdokonaľuje sa schopnosť vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, schopnosť reprodukovať predlohu. Obohacuje sa slovná zásoba dieťaťa a jej obsah. Začína spontánny záujem o číslice a písmená.

Dochádza k diferencovanejšiemu vývinu v základných duševných schopnostiach, napr. vo vizuálnej a sluchovej diferenciácii, v rozlišovaní tvaru a priestoru, ako aj v rozvoji kauzálneho myslenia.

4. Emocionálna zrelosť. Ide o dosiahnutie relatívnej emocionálnej stability, ústup od impulzívnych reakcií a nadmernej vzrušivosti. Impulzívne konanie, citová labilita, precitlivelosť, plačlivosť, nesústredenosť, nesamostatnosť, vzdorovitosť, agresivita patria medzi znaky nespôsobilosti pre školu.

5. Sociálna zrelosť. Predpokladá vyvinutú potrebu dieťaťa stretávať sa s inými deťmi, rovesníkmi, schopnosť podriadiť sa zásadám a záujmom detských skupín. Dieťa musí byť dostatočne samostatné a primerane svojmu veku nezávislé od rodičov, musí byť schopné prevziať patričnú zodpovednosť za svoje konanie i za plnenie učebných povinností, prevziať rolu školáka a dobre sa vpraviť do školského vyučovania.

6. Reč, sluchové vnímanie a fonologické uvedomovanie. Reč by nemala byť výrazne narušená, v rámci normy je možná mierna dyslália (rotacizmus, sigmatizmus). Rečová chyba často sprevádza ťažkosti v čítaní a písaní, čo sa môže javiť ako dyslexia. Primárne je potrebné logopedicky upraviť chybu reči.

Fonologické uvedomovanie dieťaťa je jeden zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania. Poznať prvé, posledné písmeno v slove, syntéza a analýza slov, rozklad slova na hlásky, skladanie slov z hlások.

7. Rozvoj matematických schopností. Pre pochopenie počtu je nevyhnutné porozumieť základným pojmom pre označenie kvality: málo – veľa, viac – menej. Deti v predškolskom období posudzujú rozdiely v počte na základe vizuálneho odhadu. Predškolské dieťa sa učí posúdiť atribúty spojené dĺžkou, veľkosťou, hrúbkou, poradím a pod.

8. Grafomotorika, lateralita. Zvládnutie správneho držania ceruzky, sklon zošita, primeraná manipulácia a tlak pri písaní. Ľavorukosť je nevyhnutné rešpektovať, zvýšenú pozornosť treba venovať držaniu ceruzky a sklonu zošita, chybné návyky sa neskôr ťažko naprávajú!

TESTOVANIE ŠKOLSKEJ SPÔSOBILOSTI:

• je zamerané na postihovanie tvarov – schopnosť rozlišovať,
• jemnú motoriku – koordináciu ruky,
• postihovanie vzťahov – veľkosti, množstva a poradia,
• pozorovaciu schopnosť,
• schopnosť koncentrácie,
• schopnosť zapamätávania,
• chápania názorových predmetov a situácií,
• chápania reči a obsahu.
• Pri hodnotení sa berie do úvahy jeho komplexný telesný i psychický vývin na rozumovej, citovo – motivačnej i spoločenskej úrovni. Potrebné je poznať aj anamnézu dieťaťa.

 

PRED VSTUPOM DO ŠKOLY BY MALO DIEŤA OVLÁDAŤ

• Názvy častí svojho tela.
• Osobné informácie – meno, bydlisko,…
• Určenie miesta – vedľa, za, v,…
• Určenie smeru – hore, dole, neskôr – doľava, doprava.
• Rozpoznanie a zapísanie niektorých písmen veľkej tlačenej abecedy (vie sa podpísať).
• Základné farby.
• Názvy základných geometrických tvarov pomenovať(štvorec, trojuholník, kruh) a bez výrazných disproporcií a nerovnomerností nakresliť.
• Nakresliť dvojdimenzionálne postavu človeka, ktorá bude obsahovať základné časti tela a niektoré obsažné prvky (časti tváre, gombičky a iné doplnky oblečenia).
• Ako vyjadriť svoje potreby a myšlienky.
• Skupiny slov, ktoré si treba zapamätať – dni v týždni, ročné obdobia,…
• Mechanické ovládanie číselného radu do 10.
• Vytlieskať slová po slabikách, vytvoriť rýmovanie, určiť prvú hlásku v slove, určiť poslednú hlásku v slove, rozdeliť jednoslabičné slovo na hlásky (pes: p-e-s, dom: d-o-m).

 

Dieťa pokračujúce v povinnom predprimárnom vzdelávaní

Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahne školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy podľa § 5 ods. 14 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania.

Inštitút „pokračovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania“ sa uplatní vo vzťahu k deťom, u ktorých sa na základe záverov odborného vyšetrenia preukáže, že pokračovanie v predprimárnom vzdelávaní bude na prospech ich osobnostného rozvoja a rozvoja ich kľúčových kompetencií nevyhnutných na zvládnutie plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Ak má materská škola pochybnosť o školskej spôsobilosti dieťaťa plniaceho povinné predprimárne vzdelávanie, vyžaduje sa jej úzka spolupráca so zákonnými zástupcami. Pri rozhodovaní o pokračovaní povinného predprimárneho vzdelávania nemá riaditeľ materskej školy kompetenciu rozhodnúť sám. Podkladom pre rozhodnutie riaditeľa materskej školy vo veci pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania je podľa § 28a ods. 3 školského 17 zákona vždy predloženie:

- písomného súhlasu príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,

- písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a 

- informovaného súhlas zákonného zástupcu.

• Rodič alebo zákonný zástupca má právo požiadať o odklad o jeden školský rok.
• Dôvodom môže byť zdravotný stav, psychická nezrelosť, prílišná naviazanosť dieťaťa na rodičov alebo aj dlhodobý pobyt dieťaťa spolu s rodičom v zahraničí.
• Svoje rozhodnutie rodič oznámi pri zápise do školy a písomne požiada riaditeľa materskej školy o pokračovanie povonného predprimárneho vzdelávania o jeden školský rok.
• Riaditeľ školy musí vydať písomné rozhodnutie 

 

V prípade rozdielnych názorov a odporúčaní žiadať o vyšetrenie školskej zrelosti v CPPPaP, ktoré sa realizuje každoročne v priebehu mesiacov apríl až máj na základe požiadavky a súhlasu rodiča alebo zákonného zástupcu.

Spracoval: CPPPaP Ružomberok, r.2017