Súčasná situácia, ktorú spôsobilo šírenie vírusu SARS-CoV-2 sa netýka len nás dospelých. Výrazne zasiahla aj do životov našich detí. Prečítajte si niekoľko postrehov našich ôsmakov na to, čo by sme mali robiť, aby sme zastavili ochorenie, ktoré zabíja ľudí po celom svete...

Emily Gejdošová:

V tejto dobe sa všetky štáty a občania v nich, zaoberajú jednou jedinou témou: koronavírus (COVID 19). Viac a viac štátov sa stáva epicentrom nákazy. Prečo? Občania ( nie všetci ale väčšina ) sú nedisciplinovaní, štát schvaľuje nariadenia už keď je neskoro. Vezmime si také Taliansko, nečakali že počet nakazených tak rapídne stúpne. Podcenili situáciu, čakali priveľmi dlho... V zdravotníctve  v celej Európe chýbajú rúška, respirátory, rukavice...Ľudia doslova šalejú, ale to robí situáciu ešte horšou. Často si musíme pomôcť, ako vieme. Zdravotníci nasadzujú svoje životy a padajú od únavy.  Preto si do krajín chodia pomáhať lekárske tímy, a tým ukazujú spolupatričnosť. V tejto komplikovanej situácii je najdôležitejšia spolupráca, nielen štátov, ale aj samotných občanov žijúcich v nich. Treba odsunúť nabok akékoľvek spory, a ťahať za jeden povraz. Spolu to zvládneme!

Matúš Svitko:

Aby sa ďalej nešíril Korona vírus, krajiny Európy by si mali stanoviť rovnaké podmienky, alebo opatrenia, ktoré by mali ľudia dodržiavať. Napríklad by mali nosiť ochranné rúška a rukavice. U nás ich síce nosíme, ale v západných krajinách  Európy ich nosia len tí, čo chcú, lebo to nemajú nariadené od svojho štátu. Mali by zakázať úplne aj vychádzanie. Nákupy len v nutných prípadoch a cestovať len za prácou. Keby toto opatrenie platilo vo všetkých krajinách aspoň na dva týždne, určite by klesol počet nakazených. Tak isto by malo platiť, aby zatvorili školy vo všetkých štátoch. Švédsko ich nemá zatvorené doteraz. Mali by zatvoriť hranice všetky štáty, aby  bol pohyb obyvateľstva  čo najnižší. Ekonomika by tým upadla, ale neboli by také straty na životoch.

Lucia Kuracinová:

Je potrebné aby krajiny Európy zjednotili svoj názor. Mali by si pomáhať, spolupracovať a dodržiavať karanténu. Mali by byť ohľaduplní  hlavne k starším občanom, ale samozrejme aj ku všetkým. Všetci by mali dodržiavať pravidlá, nastavené od vlády. Mali by si pomáhať s ochrannými pomôckami, ale aj s dýchacími prístrojmi, a neokrádať o rúška iné krajiny. Keby sa stretli farmaceuti z rôznych krajín, určite by spolu vymysleli vakcínu proti koronavírusu. Musíme si uvedomiť, že koronavírus je tu aj kvôli nám a my by sme sa mali nad tým zamyslieť. Sme v tom spolu, a preto by sme mali držať pokope. Keď sa krajiny zjednotia, budeme silnejší a túto chorobu premôžeme. Aj keď sa koronavírus skončí, krajiny by mali spolupracovať. Pretože nikto nevie, či sa koronavírus o pár rokov nevráti. A keby sa aj vrátil a krajiny budú stále po tejto skúsenosti spolupracovať, budeme už vedieť ako sa máme zachovať.

Tobiáš Hudec:

Koronavírus je nebezpečný vírus ktorý by sme nemali brať na ľahkú váhu. Keď sa tento vírus niekde ocitne, treba zaraz urobiť všetky opatrenia (pozatvárať školy, reštaurácie, verejné miesta, kiná atď...). Taliansko toto všetko ignorovalo a potom aj tak skončilo. Ľudia tam zomierajú,  každý deň stovky nových prípadov. Nemocnice sú plné nakazených ľudí, je málo prístrojov, musí sa rozhodovať,  kto zomrie a kto prežije. Taká Čína bola na tom tiež zle, ale nič neignorovali a hneď urobili všetky opatrenia, a tak sa z toho všetkého dostali. A teraz pomáhajú druhým štátom, kde im dávajú veci, ktorých je málo a chýbajú im, napr. rúška. A tak by sme si teraz mali všetci v týchto ťažkých chvíľach pomáhať a rešpektovať príkazy vlády a nič neignorovať.

Dávid Marček:

Koronavírus nás veľmi ovplyvňuje, či je to v obchodoch alebo v cestovaní. Krajiny by sa mali spojiť a uzavrieť hranice,  aby ľudia nemohli cestovať a prenášať tak chorobu.  Mali by sme sa poučiť  z chýb iných krajín, aby sme neurobili rovnakú chybu. A spoločne našli liek. Mali by sme si navzájom poskytovať informácie, ktoré pomôžu k menšiemu nárastu choroby. Silnejšie krajiny by mali pomáhať tým slabším.  Každá krajina by mala sprísniť opatrenia, či už pozatvárať verejné podujatia školy, obchody. Taktiež nariadiť povinné nosenie rúšok. Krajiny by si mali pomáhať nielen informáciami, ale aj konkrétnou pomocou, napríklad výmenou ochranných prostriedkov. Ľudia by mali byť hlavne zodpovední voči sebe aj voči svojim blízkym a dodržiavať karanténu.