2012/2013
Spomienky
SPOMIENKY NA ŠKOLU
Jedna z našich etáp
na ceste životom,
ktorá sa ku koncu dnes chýli,
je prežitie školských čias,
keď sme boli drobní, nevinní, milí.
Re:
Na začiatku cesty mama hovorila:
Dievča moje, štúdium je všetko,
by´s neživorila.
Ako šesťročná som od školy veľa očakávala,
a teraz musím uznať, že mi toho veľa dala.
V prvej triede písmená a číslice,
hneď ma vtiahli do lavíc z ulice.
Druhá trieda niesla sa v strunách gitary,
keď sme si ako malí spievali.
S pánom učiteľom
sme mali vyučovanie ako hrom.
Re:
Na začiatku cesty mama hovorila:
Dievča moje, štúdium je všetko,
by´s neživorila.
Trieda tretia, štvrtá,
disciplína bola krutá.
Matika, slovina, anglina,
to bola naša nová rodina.
Druhý stupeň, žiadna mánia,
pribudla fyzika a chémia.
Učiť sa jednoducho treba,
a kto si to neuvedomuje,
to je škoda...
Re:
Na začiatku cesty mama hovorila:
Dievča moje, štúdium je všetko,
by´s neživorila.
Simona Hromadová
CESTA ŠKOLOU
Prvýkrát do školy prišiel som
Nových spolužiakov videl som
Pani učiteľky zbadal som
Potom do lavice sadol som
Druhý deň do školy prišiel som
Písať, čítať učil sa som
Desiatu celú zjedol som
V škole rád býval som
Na konci roka vysvedčenie dostal som
Rodičov potešil som
Pochvalu dostal som
Do druhého ročníka prešiel som
Do druhej triedy chodiť začal som
Nového pána učiteľa pozdravil som
Nové učivo zvládol som
Do tretieho ročníka prešiel som
Novú triednu učiteľku pozdravil som
Vlastivedu naučil sa som
Na koncoročný výlet išiel som
Do štvrtého ročníka prešiel som
Učiteľku z prvej triedy pozdravil som
Učivo prvého stupňa zvládol som
Prvý stupeň s radosťou ukončil som
Rodičov potešil som
Druhý stupeň s radosťou začal som
Milé pani učiteľky pozdravil som
Nove predmety učil sa som
Do šiestej triedy prešiel som
V šiestej triede lásku zažil spoznal som
Prvé zlomené srdce zažil som
Na konci roka prvú trojku dostal som
Rodičov veľmi sklamal som
Usilovne učiť začal sa som
Aby rodičov potešil som
Všetky známky opravil som
Rodičov znovu potešil som
Strednú školu vyberať začal som
Známky preto opravil som
Na konci roka vysvedčenie dostal som
Do deviatej triedy prešiel som
Deviatak konečne som
Na novú školu pripravený som
Ale predtým monitor napísať musel som
Aby na novú školu prijatý bol som
Na koniec roka tešil sa som
Celej škole dovidenia povedať musel som
Ale na tejto škole rád ostal by som
Lebo moje detstvo strávil tu som
Marek „Habera“ Maga
AKO TO BOLO KEDYSI...
Ako sa to začalo,
všetci to vieme,
prvý deň v škole,
a už sme v tom kole.
Spoznávanie spolužiakov,
nových kamarátov.
/: Už je to tu,
musíme ísť,
mladé časy v škôlke,
už odišli fuč:/
Do školičky hopi hop,
a nôžkami kopi kop,
dobrá známka v žiackej knižke,
očarí aj očká naše.
/:Už je to tu,
musíme ísť,
mladé časy v škôlke,
už odišli fuč:/Andrea Lacová
KÚZLO ŠKOLY
Ráno vstávam do školy
Cez víkend do kostola
Učiť sa mi veľmi nechce
Preto sa doma neučím
Od piatej triedy sa to so mnou vlečie
Mlieko mi po brade tečie
V deviatke som sa zlepšil
Známky mám už lepšie
A do školy sa vždy teším
Erik Kuracina
RANNÉ VSTÁVANIE
Do školy sa mi nechce vstávať,
občas si aj prispím.
Ráno odhodím sneh,
nech prejsť do školy môžem.
Do deviatky sa plazím,
všetko čo do ruky chytím pokazím.
Prejdem sa pár metrov,
počkám na kamarátov.
S nimi sa ráno brodím snehom,
pokým dôjdem do školy
a dospávam ráno.
Marian Cibulka
STARÉ DOBRÉ ČASY
Slnko svieti volá deti
Na trávniky na lúky
Na hry na smiech zábavu
Volá všetkých do radu
Ale čo to malý školák
Bokom smutne pozerá
Volajú ho povinnosti
Škola preňho stvorená
/Jeden dva tri štyri päť
Už to vieme naspamäť
Škola volá škola učí
Nebojme sa to sa sluší/
Prvá trieda voňavá
Šlabikáre otvára
Počítadlo v kúte stojí
K tabuli sa žiačik strojí
Druhá trieda zdôvodňuje
Nech si žiačik zopakuje
Tretia ráta číta kreslí
Čo si všetko nevymyslí
Štvrtá trieda to už hej
skoro už aj všetko viem
Ale pozor piata trieda
Nepekne sa porozhliada
Šiesta siedma Bože môj
Ôsma trieda teraz kam?
Rozmýšľam no nie som sám
V deviatke sa trápim
Učím staré resty
Niekde sa strčím. Podarí sa ?
Možno hej! Poďme všetci na hokej
/Jeden dva tri štyri päť
Už to vieme naspamäť
Škola volá škola učí
Nebojme sa to sa sluší/
Jozef Horváth
ČARO ŠKOLY
Život začína od prvého nádychu
Pokračuje školou
Ja som si tým prešiel tiež
Na chrbte nosím tašku
A doma chovám mačku
Po snehu sa brodím
Do školy chodím
Učím sa do noci
A ráno nemám pomoci
A takto to chodí 9 rokov
Jozef Vaňoch
DOJMY A VÝCHOD
Prvý pohľad zostal navždy
Stratu času cíti každý
Deň čo deň neskorý príchod
Radšej by som kráčal k slnku na východ
Je to asi deviaty rok
Myslím že už strácam krok
Väčšinu si aj tak nepamätám
Drahocenný čas vždy tu nechám
Čísla pojmy čo to je?
To nevie ani grécky filozof bez fantázie
Prišiel som
Videl som
Nechápem
Odchádzam
Richard Kubas
KEĎ SOM BOL MALÝ
Pamätáš na to, keď som bol malý,
keď som zbožňoval cukríky.
Hral som sa s autíčkami,
nepoznal som slovo nuda.
Boli časy, keď som vonku trávil viac času ako v posteli.
Tváril som sa , že som zdravý,
keď som bol chorý, len aby som nemusel ležať.
Kde sú tie časy?
Tobiáš Hládek
ŠKOLA
V škole som veľmi rád,
doma sa drvím nerád,
doma sa drvím nerád.
Sem tam sa aj ulejem,
A takto to chodí každý deň.
S taškou plnou
do školy sa vláčim,
každý večer do tašky knihy tlačím.
Do školy sa mi chodiť nechce,
vydržať musím ešte.
Jaroslav Mäsiar
SPOMÍNANIE
Moja mama mala syna prváka,
ktorého škola neláka.
V druhej triede to už bolo o niečom inom ,
keď zistil , aké sa robia v škole šibalstvá.
Tretia trieda to bola veľká príprava na prvé sväté prijímanie,
štvrtá, to si myslel, že to najhoršie má za sebou.
V päťke prechod na druhý stupeň, to bola frajerina.
Ôsma a deviata to sú najlepšie triedy pre super zážitky a prípravu na monitor.
Kristián Ondruš
JAGAVÉ DETSTVO
Viem, keď ešte malá som bola
a nič robiť som nemusela,
keď som bola najmenšia.
R: Lietať som mohla sťa motýľ dúhový
a krídla vystrihnúť si z čiar nepresných.
Viem, keď ešte malá som bola
a lásky som sa dožadovala.
Aj keď nepamätám si na detstvo krátke
viem, že sa už nevráti.
Nič netušia ani stromy vráskavé,
keď lístie opadá
a sneh napadne na ich rúčky jagavé.
Vtedy viem, že plynie čas
Už nikdy viac...
R: Lietať som mohla sťa motýľ dúhový
a krídla vystrihnúť si z čiar nepresných.
Timea Gejdošová
REBEKINO DETSTVO
Svoje detstvo si veľmi nepamätám,
boli to časy dávne – praveké,
ale aj tak to obdobie v srdci mám
a bolo mi neznáme písmo slovenské.
R:
Ó detstvo moje,
odplavil ťa čas,
veľmi zlé to je,
ale po smrti objavíš sa zas.
Moje detstvo bolo dobré vďaka rodičom,
s láskou starali sa o mňa,
párkrát sme sa rozprávali o ničom
a keď bolo najhoršie, stáli vedľa mňa.
R:
Ó detstvo moje,
odplavil ťa čas,
veľmi zlé to je,
ale po smrti objavíš sa zas.
Rebeka Krúpová
JEDNA ČASŤ ŽIVOTA
R: Život má veľa častí,
každý si prejde jednou
svojou ružovou cestou.
Deti začínajú chodiť do školy,
vtedy sa už mučiareň
začína.
R: Život má veľa častí,
každý si prejde jednou
svojou ružovou cestou.
Aj ja som bola na takej ceste – neceste,
teraz si uvedomujem, že lepšie mi bolo doma,
začala hudobná, praskali struny.
R: Život má veľa častí,
každý si prejde jednou
svojou ružovou cestou.
Teraz som tu, tvrdnem v 9. triede,
učím sa lepšie, aby som neskončila v biede.
Zuzana Pacigová
ŠKOLSKÉ ČASY
Bol som malý žiačik
s aktovkou na chrbte,
skackal som do školy
ako malý vtáčik.
Život školský, život krásny,
moje prvé kroky,
to sú spomienky najkrajšie, mojej mysli najmilšie.
Najkrajšie spomienky mám na druhú triedu,
keď sme boli malí a okusovali kriedu.
S pánom učiteľom spievali a hrali sme si stále,
poviem vám, k prepadnutiu som mal na mále.
Na celý prvý stupeň mám dobré spomienky,
tam sa opravili o škole moje mienky.
Učil som sa, šprtal, bifľoval,
aby som na niečo mal.
Piata, šiesta, siedma trieda
ma v zajatí mala,
kým ma fyzikárka „zbožňovala“.
„Chutí ti buchtička, chutí?“
spýtala sa ma raz,
keď som spod lavice
lekvárovú buchtu vyjedal,
tak som sa hanbil,
že som na telesnej lenivo behal.
A hľa, teraz som tu,
v triede deviatej,
ako by to bolo včera,
čo som bol len v triede piatej.
V tejto chvíli
už som na konci svojej školskej cesty,
dúfam, že zo mňa vytriasla všetky neresti.
Vladimír Kováč