Pokyny k zápisu do 1. ročníka
Školská zrelosť a školská spôsobilosť dieťaťa
(Informačný materiál pre rodičov)
Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne. Školskú zrelosť nechápeme len ako biologickú zrelosť organizmu, ale tiež ako určitú úroveň rozumovej, citovej a sociálnej spôsobilosti.
Tradične sa v pedagogike a psychológii rozlišuje školská zrelosť a školská spôsobilosť. Zelinková, O. hovorí, že „Školská zrelosť znamená dosiahnutie takej úrovne vývinu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa a emočnou stabilitou. Pojem školská spôsobilosť postihuje úroveň prípravy na školu z hľadiska schopností (vnímanie, predstavivosť, pozornosť, pamäť, myslenie), vplyvu prostredia a výchovy.“ Väčšina detí je pripravená na školskú dochádzku v šiestich rokoch. Tento vek však nemusí byť vždy určujúci.
Kritéria a znaky školskej zrelosti
Vek
V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšením šiesteho roku fyzického veku dieťaťa do 31.8. v danom roku, kedy musí byť povinne zapísané do školy. Tak ako školský zákon určuje povinnosť dieťaťa vstupu do školy, umožňuje tiež realizáciu odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rok, predčasné zaškolenie (dieťa, ktoré dovŕši 6 rokov v termíne od 1.9. do 31.12. príslušného kalendárneho roka), prípadne tiež dodatočný odklad školskej dochádzky (v prípade problémov dieťaťa po zaškolení – do pol roka prvého ročníka ZŠ).
Telesný a zdravotný stav
Telesný vývin dieťaťa posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy. Ide o prvú premenu telesnej stavby. Stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby. Jeho mimika a ďalšie výrazové prejavy sú tiež kontrolovanejšie a zrelšie.
Psychická zrelosť
Z hľadiska psychickej zrelosti dieťaťa je významná podnetnosť jeho výchovného prostredia. Veľmi dôležité je však odhadnúť jej mieru. Nie je vhodná nedostatočná, ani príliš vysoká miera podnetnosti. Dieťa by malo mať v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky, knižky, atď. Dieťa potrebuje cítiť bezpečie v rodine. Všíma si mužské a ženské roly, začína sa učiť prosociálnemu správaniu.
Z hľadiska psychickej zrelosti ide o zrelosť v týchto kognitívnych (poznávacích) oblastiach, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje v školskej spôsobilosti:
Vnímanie
- Dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleniť časti a opäť z nich zložiť celok
- Pozná farby a vie ich pomenovať
- Pozná tvary a vie ich pomenovať
- Vie rozlíšiť rovnaké a podobné, zrkadlovo obrátené tvary
- Vie rozoznávať prvú a poslednú hlásku v slove, vie menovať slová, ktoré sa začínajú na rovnakú hlásku
- Dokáže rozlíšiť rovnaké a rozdielne slabiky
- Vie vytlieskať slovo na slabiky, keď mu ukážete, ako sa to robí
Grafomotorika
- Kresba už vernejšie odráža skutočnosť
- Dieťa je schopné obkresliť jednoduchú predlohu
- Vie nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi
- Úchop ceruzky je správny
- Pri kreslení má voľné kĺby ruky, ktorou kreslí (ramenný, lakťový a zápästie)
- Pri kreslení preferuje jednu ruku
- Vie kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené, vie vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary
Rozumové poznanie
- Dieťa sa začína opierať o analytické myslenie
- Lepšie postihuje podobnosti a rozdiely
- Začína chápať vzťahy a súvislosti, príčinu a dôsledok
- Vie svoje meno a priezvisko, adresu, pozná farby a vie ich pomenovať, rozlišuje základné tvary, veľkosti a rozmery
- Ovláda detské riekanky a piesne
- Vie kedy je dnes, včera, zajtra, pozná ročné obdobia
- Dosahuje určitú úroveň matematických predstáv (rozoznávanie množstva, veľkosti, poradia, sčítavanie predmetov do päť)
- Vie sa orientovať v priestore, vie kde je „vpredu“, „vzadu“, „hore“, „dole“, „vpravo“, „vľavo“, ....
- Pozná rozdielnosť slov napr.: vysoký-nízky, veľa-málo, všetko-nič, napravo-naľavo,...
- Ukáže na sebe, ktorá je jeho pravá a ľavá ruka
Vývin reči
- Zrelé dieťa vie vo vetách a v jednoduchých súvetiach bez agramatizmov vypovedať svoje zážitky
- Jeho reč je čistá, dokáže vysloviť všetky hlásky (artikulačná neobratnosť by mala byť korigovaná ešte pred vstupom do školy)
- Vie vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach
- Vie vyrozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť mu, porozprávať, čo robilo
- Má bohatšiu slovnú zásobu
- Vyjadruje sa v rozvinutých 5-6 slovných vetách, pýta sa na neznáme slová
- Nehovorí maznavo, nezajakáva sa
Pracovná vyspelosť
- Dieťa vie odlíšiť hru od povinnosti
- Zadanú úlohu sa snaží splniť a dokončiť, nezačína neustále niečo nové, neodbieha, činnosť chce dokončiť aj napriek prekážkam
- Má primerané psychomotorické tempo
- Vie sa samostatne obliecť
- Vie si pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky
- Vie sa samostatne najesť a obslúžiť na WC
Pozornosť a pamäť
- Dieťa sa dokáže sústrediť na činnosť 15-20 minút, nedá sa vyrušiť
- Vie kontrolovať svoje impulzy a rýchle nápady, rozmyslí si čo povie, čo urobí
- Dokáže si zapamätať vetu zloženú zo 7-8 slov a zopakuje ju (Končeková, Ľ. 2010).
Emocionálna a sociálna zrelosť
Predpokladom v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo vedieť prijímať prípadné neúspechy, malo by byť dostatočne odolné voči frustrácii. Prílišná citlivosť dieťaťa znižuje jeho výkonnosť vplyvom nadmerného napätia, strachu, trémy. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky, prípadne inej blízkej osoby na viac hodín, podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby- učiteľky. Malo by si na nové prostredie a osoby zvyknúť bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká,...). Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad. Dieťa by nemalo byť v tomto veku medzi svojimi vrstovníkmi bojazlivé, plačlivé a ani agresívne. Spory by si malo medzi deťmi riešiť bez bitky, hádky a vzdorovitosti.
Mgr. Alena Straková Školský špeciálny pedagóg ZŠ s MŠ Komjatná