Aj tento školský rok sa žiaci 4., 5., 7., 8., a 9. ročníka zapojili do okresnej súťaže v tvorbe básní s názvom „Básničkovo alebo ... trochu poézie“. Zapojilo sa 10 základných škôl z okresu Ružomberok s 92 prácami.

V prvej kategógii porotu zaujali práce našich štvrtákov Filipa Hromadu (získal čestné uznanie) a Nátálie Gallovej, ktorej patrilo 2. miesto. Na druhom mieste v druhej kategórii sa umiestnila aj Emma Gallová zo 7. ročníka. Úspech sme pocítili aj v tretej kategórii, v ktorej Eliška Polašeková z 8. ročníka taktiež obsadila druhé miesto.

Víťazom gratulujeme a prajeme úspech aj v budúcnosti. Teraz sa začítajte do víťazných básní ocenených žiakov.

 

Filip Hromada
Lurdy

Spomienky mi nedajú spať,

zavriem oči a vidím sa tam stáť.

 

Letím medzi vtákmi,

ďaleko nad Alpami a moriami.

 

Hlboká túžba spĺňa sa mi,

už som tam – s Máriou – nad Lurdami.

 

Chodím ulicami, predo mnou jaskyňa

obklopená mohutnými skalami.

 

Uprostred veľká socha,

je to moja, moja útecha.

 

Nádejou ma napĺňa voda,

ktorá sa mi na hlavu nalieva.

 

Teraz už viem, že sa tam vrátiť chcem

a opäť zažiť ten krásny sen.

 

 

Natália Gallová

Spomienka

Spomínam si na to dnes,

no bolo to včera,

že som mala veľký des,

že ma pichne včela.

 

Lebo môj strýko je včelár veľký,

má päť úľov a v nich včielky.

Keď je vonku zlé počasie.

Každá včielka sa v ňom trasie.

Potom vyjde slnko zlaté,

včielka šťastne vzlietne zase.

Od rána až do večera,

stále pilne pracuje

a do konca septembra

nám sladký medík daruje.

 

Spomínam si na to dnes,

no bolo to včera,

že som mala veľký des,

že ma pichne včela.

 

Emma Gallová

Aké by to bolo...

Aké by to bolo,

keby sa dal vrátiť čas,

vrátiť sa do doby,

keď mal každý na každého čas.

 

Doba bez mobilov, sociálnych sietí,

na ulici bolo počuť hlas detí.

Čerstvý vzduch a pohyb im boli blízke,

internet a sociálne siete boli v kolíske.

 

Choroby im boli vzdialené,

to boli časy veru vysnené.

Mnohé deti teraz nevedia, čo je les.

K čomu to speje? Pýtam sa dnes!

 

Sociálny kontakt je čoraz menší,

veď spoločný čas je vzácnejší!

všetci s mobilom v ruke myslia na seba.

Môže sa to zmeniť?

Áno, ak začne každý sám od seba.

 

Eliška Polašeková

Trauma

Spomienka ľudská,

čo predstaviť si pod tým?

Azda šťastie? Predstavivosť božská...

Všetko je to len kostým!

 

Žena zrazu dospelá,

stretla muža z neba.

Svadbu ona mať chcela,

no po čase, ukázal seba.

 

Mnohé roky trápil lásku svoju,

alkohol v jeho živote hral rolu.

Bol to strach v jej prípade?

O jej milovanom hovorili všade.

 

Zrazu prišli správy nepekné,

jej láska prežíva dni posledné.

Svieti na oblohe hviezda nová,

za zhasnutú dušu, dušu alkohola.

 

Život jej ťažký veru bol,

no zvládla svoj neľahký boj.

Už odpočíva na mieste senzačnom,

spomienky ľudí na ňu, len v najlepšom.