Sára a moje liečenie

     Pred pár dňami som ochorela. Myslela som si, že je to len chrípka, ale čoraz viac sa mi to zhoršovalo. Mama mi povedala, že ideme k lekárovi.

     Lekár hovoril, že je to vážne, aby som zostala v nemocnici. Mama sa veľmi zľakla. Povedala mi, aby som ich s lekárom nechala osamote. Boli tam veľmi dlho. Keď mama vyšla, mala zaslzené oči a bolo jej smutno. Po chvíli prišla za nami zdravotná sestra a odviedla ma na izbu. S mamou som sa rozlúčila dlhým objatím a bozkom na líce. Keď som prišla na izbu, bolo tam jedno dievča. Vyzeralo milo a asi malo rakovinu, lebo jej vypadali všetky vlasy. Na druhý deň som sa s ňou zoznámila  a zistila som, že je z bohatej rodiny a že som mala pravdu. Sára mala rakovinu. Opýtala som sa jej, ako sa jej to stalo, ale ona povedala, že o tom nechce rozprávať. Mama ma prišla pozrieť a veľmi ma potešila. Doniesla mi moje fotky a balóniky. Ale nebola pri mne dlho, lebo musela ísť naspäť do práce. Prišla ku mne sestrička a zobrala mi krv. Po chvíli mi prišla povedať, že som vážne chorá. Veľmi som sa zľakla a opýtala som sa jej, či sa to dá liečiť. Ona mi povedala, že je to vážne, ale dá sa to liečiť a že liečenie je veľmi drahé. Hneď som volala mame, aby prišla za mnou. Keď prišla mama, tak som sa jej opýtala, či o tom vedela. Prikývla a ešte dodala, že mi to nechcela povedať, aby som sa nezľakla. Po chvíli som sa jej spýtala, či máme peniaze na liečenie. Povedala že nie a že bude robiť všetko preto, aby mi nejako pomohla. Na ďalší deň mi Sára oznámila, že by mi mohla pomôcť. Nevedela som, čo tým myslí, a tak som sa jej opýtala, či by mi dala peniaze na liečenie. Odpovedala, že sa na to opýta rodičov. Náš rozhovor prerušila sestrička, keď mi išla brať krv. Sáru som mala veľmi rada, a tak som jej vyrobila obrázok. Veľmi sa potešila. Na ďalší deň za ňou prišli jej rodičia. Odišli na chodbu a keď sa vrátili, tak mi povedali, že mi s radosťou pomôžu. Keď odišli, zavolala som mame a povedala som jej, že som zohnala peniaze na moje liečenie. Veľmi sa potešila a prišla hneď do nemocnice. Opýtala sa ma, odkiaľ ich mám. Povedala som jej, že mi ich dajú Sárini rodičia. Tešili sme sa ešte viac a Sáre sme obidve veľmi poďakovali. Mama zostala pri mne v nemocnici. Na ďalší deň prišli Sárini rodičia. Povedali mame, že nám peniaze môžu dať aj hneď. Veľmi sme sa potešili, hneď sme ich prijali a poďakovali sme sa. Po chvíli popri nás prešiel pán doktor a mama ho zastavila. Povedala mu, že máme peniaze na liečenie a chceme sa hneď začať liečiť. Pán doktor súhlasil. Veľmi som sa tešila.

     Ja a Sára sme sa stali najlepšími kamarátkami, boli sme ako sestry a obidve sme sa vyliečili. S jej rodičmi sme si aj naďalej blízki. Za to, že nám pomohli sme im veľmi vďační.

                                                                                                                      Diana Kubernátová - 5. trieda